História
Obec založili na zákupnom práve a v roku 1427 nebola zdanená. Obec je doložená z roku 1414 ako Ladamerwagasa, neskôr ako Ladomirowa (1773), Lademér (1786), Ladomirovce (1920), Ladomirová (1927); maďarsky Ladomér, Ladomérvágása.
Obec patrila panstvu Makovica. Bola mýtnou stanicou. Od 18. – 19. storočia tu mali majetky Ladomírskovci. V roku 1787 mala obec 102 domov a 720 obyvateľov, v roku 1828 mala 128 domov a 946 obyvateľov. Živili sa roľníctvom, chovali dobytok a pracovali v lesoch.
Po 1. svetovej vojne sa v obci usadili ruský emigranti (pravoslávni mnísi), ktorí tu postavili kostol a tlačiareň. Obyvatelia pracovali väčšinou v poľnohospodárstve a v lesoch.
Na jeseň roku 1944 sa pri obci odohrala veľká tanková bitka Karpatsko-duklianskej operácie. Obec bola takmer celá zničená, po oslobodení znovu vystavaná. Väčšina obyvateľstva pracovala v priemyselných závodoch vo Svidníku.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. Časť
Príroda
Ladomirová leží v severnej časti Nízkych Beskýd v doline Ladomírky. Nadmorská výška v strede obce je 265 m n. m. a v chotári 250 – 503 m n. m. Mierne členitý, dolinami menších potokov rozrezaný povrch chotára tvoria súvrstvia flyšu, náplavy štrkov a pieskov a svahové hliny. Zalesnený je len vo východnej a severnej časti (buk, hrab, breza)
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. Časť
Kultúrne dedičstvo
Drevené chrámy
Drevené chrámy, ale aj drevené domy patrili k neoddeliteľnej súčasti života našich predkov. Ich život bol oveľa chudobnejší ako nás, ale o to oveľa bohatší. Z ich čias za zachovali drevené chrámy, ktoré hovoria o ich živote a v súčasnosti patria tieto chrámy nielen k národnej kultúrnej pamiatke, ale sú chránené aj UNESCOm. Tieto chrámy si môžete pozrieť na webovej stránke “http://www.drevenechramy.sk/drevene-chramy/”, alebo osobne.
Pamiatky
Aj v obci Ladomirová sa nachádza takýto drevený kostol. Ide o kostol grécko-katolícky zrubový trojpriestorový z roku 1742, pri kostole je zvonica – národná kultúrna pamiatka. Ďalej sa tu nachádza kostol kláštorný pravoslávny postavený podľa vzoru ruských kostolov v 20. rokoch 20. storočia.
Tradície
Medzi naše tradície patrí hromadná cestná zástavba so znakmi nepravidelnosti. Zrubové domy s maštaľou, stodolou a šopou pod spoločnou vysokou valbovou slamenou strechou sú z 19. storočia. Ešte začiatkom 20. storočia bolo rozšírené tkanie plátna, pletenie košov, výroba dreveného náradia, v menšej miere aj paličkovanie čipiek.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
